Prezrievanie viniča

Vinič môže byť starý a pokrivený, mať prepletené, hrubé kmene a napriek tomu byť úplne nepoškodený. Konáre sú potom vedené blízko steny, rastlina je hustá a často „zelená“ až po zem (obrázok 01), má zdravé listy a hrozno.

Na obrázku 02 je to inak: zanedbaná domáca vinič má veľa konárov so slabými výhonkami a často aj chorými listami. Niekedy sa v konároch nachádza veľa suchého mŕtveho dreva. Zeleň je celkovo len riedka, visí ďaleko nad stenou alebo od nej a rozprestiera sa predovšetkým v horných častiach.

Táto otázka sa naskytuje ako ďalšia a závisí aj od napadnutia múčnatkou. Znalci dokážu napadnutie zistiť aj v zime podľa druhu a vzhľadu vysušených bobúľ, ktoré zvyčajne ešte visia na niektorých strapcích. Ak sú popraskané tak, že presvitajú jadrá, je to neomylný znak silného napadnutia múčnatkou („prasknuté jadrá“). Aj fialové, sieťovité až škvrnité sfarbenie na inak skôr svetlohnedom dreve z predchádzajúceho roka svedčí o plesni.

Plesňou môže byť postihnutá aj vlastne odolná, dokonca hubám odolná viničná réva, ak bola zanedbávaná, a sama osebe ešte nevyžaduje nevyhnutne vyklčovanie. Medzitým existuje dostatok novo vysadených a v podstate „dobrých“, pretože hubám odolných viničných kríkov, ktoré sú neudržiavané a ktorých neorezané spletené výhonky po niekoľkých rokoch spôsobujú vrásky na čele. Tieto kríky sú v každom prípade hodné zachovania.

Ak sa však vyskytnú vyššie opísané a na obrázku 02 viditeľné príznaky zlej vitality a plesne, vinič nemožno zachovať bez profesionálneho postreku a je lepšie ho vykopať.

Ak má vinič zostať, vykoná sa preriedenie. Najskôr sa preriedi kmeňová kostra skrátením hrubých konárov alebo, v závislosti od celkového vzhľadu (voľný vejárovitý tvar), ich úplným odrezaním. Potom sa odstránia mnohé z ešte zostávajúcich tenších bočných výhonkov. Zostanú len niektoré dobre zdrevnatelé výhonky z minulého roka – rozpoznateľné podľa svetlohnedej, šedohnedej alebo hnedočervenej farby – a to v rozstupoch približne 15 až 60 cm pozdĺž kmeňových ramien. Tieto výhonky sa neskôr formujú do nových odnoží a mali by vyrastať čo najpriamejšie alebo aspoň blízko k kmeňovej kostre, najvhodnejšie sú výhonky z predchádzajúceho roka. Z týchto výhonkov sa tie, ktoré sú nižšie, skracujú (kužeľovité a stretnuté), tie vyššie sa nechávajú dlhšie (stretnuté a „oblúkové“).

V najhoršom prípade sa nenájdu žiadne výhonky z predchádzajúceho roka blízko kmeňa, potom zostane len zvyšok kmeňa, z ktorého potom ako pri novomraste z „spiacich“ púčikov vyrastú nové výhonky.

Teraz sa jednotlivé prúty formujú podľa zvoleného spôsobu výchovy. Najčastejšie to bude najskôr voľný tvar (obrázok 03). Potom nasleduje viazanie. Upravuje sa tak, aby všetky nové výhonky s viac ako 4 – 6 očkami boli viazané horizontálne, pokiaľ je to možné bez zlomenia výhonkov. Tým sa zabezpečí rovnomernejšie pučanie. V nasledujúcich rokoch sa nové výhonky ďalej formujú podľa formy výchovy.