Typ rastu „Liány“

Najprv sú tu jednoročné liány, ktoré po jeseni úplne odumierajú, a to sú napríklad ipomoea, starček a fazuľa. Známou popínavou rastlinou, ktorá na jeseň odumiera, ale na budúci rok opäť vypučí, je chmeľ. Viacročné, teda drevnatejšie druhy sú pipa, akebia, zimozelené a „normálne“ zimolezy, ako aj kiwi. Osobitnú pozornosť pri pestovaní si vyžadujú takzvané „silné popínavé rastliny“ ako vistéria, křídlatka a stromová popínavka! Popínavé rastliny často silno odumierajú v spodných častiach, čo sa však často vyrovnáva rastom, ktorý sa hromadí v hornej časti a potom previsuje.

Liany milujú laná a tyče, okolo ktorých sa môže ich hlavný výhonok špirálovito ovíjať. U mnohých popínavých rastlín, napr. u jednoročných trvalo kvitnúcich rastlín, je to prípustné. U vyššie uvedených silných popínavých rastlín je však nevyhnutné, aby sa budúce hlavné výhonky odvinuli a pripevnili na vonkajšej strane opory, ako je to popísané v prípade fialovej hlohu. Tak sa predíde poškodeniu. V opačnom prípade sú potrebné masívne opory s odstupom od steny viac ako 15 cm, ktoré potom stoja niekoľkonásobne viac. Každá stránka venovaná popínavým rastlinám má v spodnej časti prehľad, v ktorom sú farebne označené viac-menej vhodné lanové systémy.

Najlepšie sa osvedčujú vertikálne laná – najlepšie viaceré vedľa seba, na ktoré sa potom navedie viacero výhonkov JEDNEJ rastliny alebo prípadne viacerých rastlín. Krátke, podriadené priečne laná môžu pozitívne podporiť vzájomné prepletenie jednotlivých zelených výhonkov. Pri jednoročných rastlinách často postačujú jednoduché a ľahké lanové systémy. Všetky viacročné popínavé rastliny však patria minimálne na stredné, lepšie na ťažké alebo masívne lanové systémy, a to aj kvôli výške, ktorú dosahujú. V počiatočnej fáze môžu „popínavé rebríky“, napr. vo forme nasadených upínacích krúžkov, zabrániť skĺznutiu, ale rovnaký účel splní aj viazanie viazacímmateriálom.

Pri popínavých liánach sú „len podmienečne vhodné“ lanové systémy, ktoré obsahujú vo veľkej miere horizontálne laná. Popínavé rastliny tieto laná odmietajú, jednotlivé výhonky musia byť najskôr položené horizontálne a tam priviazané. To znamená zvýšenú náročnosť na údržbu! V súkromnej záhrade to však zvyčajne nie je problém, pretože po vytvorení horizontálnej konštrukcie z konárov sa aj tieto oblasti spoľahlivo zazelenajú.

Aj usporiadania, pri ktorých sú laná veľmi husté alebo „úzko spletené“, sú niekedy len „podmienečne vhodné“, vysvetlenie nasleduje nižšie. A nakoniec – v prípade rastlín so slabším rastom – môžu byť lanové systémy aj príliš vysoké.

„Nevhodné“ sú napríklad usporiadania s malou dĺžkou lán. Nezodpovedajú rastovým vlastnostiam rastlín, s výnimkou možno rastlín v kvetináčoch. Príliš vysoké popínavé systémy zase nie sú úplne porastené slabými popínavými rastlinami. Príliš tesne usporiadané „husté“ lanové systémy, ako napríklad 5050, často nie sú potrebné, pretože sú príliš drahé. Pri niektorých liánach, najmä pri vyššie spomenutých silných popínavých rastlinách, je už niekoľko tesne vedľa seba umiestnených paralelných lán na prekážku, pretože rastliny sa potom silno zamotávajú a ich strihanie trvá dlhšie. Tieto rastliny je lepšie viesť na samostatných, jednotlivých lanách, ktoré by mali byť od seba vzdialené minimálne 1 – 1,5 m.