Vždyzelené popínavé rastliny a alternatívy

V našich zemepisných šírkach je a zostáva brečtan vždyzelenou popínavou rastlinou, pokiaľ ide o naozaj husté olistenie na väčších plochách. Zaujímavou alternatívou pre nízke podstavce sú popínavé rastliny, ktoré sa môžu s brečtanom porovnávať aspoň pokiaľ ide o istotu priľnavosti listov. Potom by sa dalo spomenúť ešte vždyzelený zimolez, ale potom už nič iné. Väčšina ostatných druhov je síce v miernom podnebí „vždy“ zelená, inak však len „zimne“ zelená a často nedosahuje očakávanú hustotu listov.

V prísnych zimách a pri nedostatku vody môžu samozrejme uschnúť aj listy brečtanu. U spomínaného zimolezu sa listy zvinú alebo výrazne rednú v dôsledku opadávania. Pri takomto smutnom pohľade sa vynára otázka, či by bezlisté konáre inej, opadavé popínavé rastliny nevyzerali prirodzenejšie a viac zodpovedajúce ročnému obdobiu.

Tieto rastliny si viac-menej dobre zachovávajú svoje listy počas zimy, ku koncu zimy sa často sfarbia alebo zvädnú. Do tejto skupiny patria ohňovec (ozdobné bobule!), skalník a černica. Listy uschnú a postupne opadajú na jar alebo v lete, čiastočne aj z dôvodu nedostatku svetla, pretože nad nimi rastú nové výhonky. Tento druh opadávania listov zostáva väčšinou úplne nepovšimnutý.

Niekedy stačí vysadiť polozelené rastliny, ktoré skrátia obdobie bez listov z približne 4–5 mesiacov na 1–3 mesiace. Medzi ne patrí akebia, japonský zimolez a tiežpopínavé ruže. Všetky tieto popínavé rastliny však potrebujú aj v zime stále vlhkú pôdu!

Aj u niektorých plamienkov a ďalších zimolezov zostáva lístie v závislosti od priebehu zimy zelené až do nasledujúcej jari alebo začne vädnúť. Pri tom často vzniká estetický problém: opadávanie lístia už v takom neskorom období nefunguje, zvädnuté lístie pevne prilieha k výhonkom. Ak to nie je žiaduce, je potrebné ručne „odstrániť lístie“ alebo urýchliť zimný rez.

Čím je lokalita miernejšia a teplejšia, tým menej sa s týmto problémom treba počítať. V miernom vinohradníckom podnebí sa takmer nevyskytuje, vo vyšších nadmorských výškach však o to viac.

Niektoré popínavé rastliny sa vyznačujú skorým pučaním a neskorým opadávaním listov. Doba listnatosti nie je síce taká dlhá ako u „polozelených“ rastlín, ale v niektorých prípadoch môžu byť zaujímavou alternatívou na predĺženie sezóny zelene na stene alebo podobnom mieste. Do tejto skupiny patria napríklad kiwi a knedlík.

Niekedy nejde vôbec o to, aby boli listy v zime zelené, ale skôr o celkový „upravený“ vzhľad. Toho možno dosiahnuť takmer u všetkých popínavých rastlín, ktoré boli v lete strihané. Výnimkou sú bujné rastliny s výrazným výhonkovaním, ako napríklad křídlatka, ktoré sa dajú zvládnuť len ťažko aj letným strihaním.

Aj (predčasný) zimný rez môže slúžiť na to, aby zeleň na stene vyzerala upravená. V jednotlivých prípadoch je potrebné zvážiť, či je možné zimný rez vykonať už v neskorom jeseni, alebo či je – ako je to často v prípade ruží a viniča – vhodnejšie počkať až do konca zimy, aby bolo možné lepšie odhadnúť následky mrazu.

Ak sa nevykoná letný rez, väčšina popínavých rastlín vyzerá na začiatku zimy najskôr „neupravene“ a rozcuchane. Pipevník patrí medzi príjemné výnimky, ktoré sa ľahko udržiavajú, pretože aj po 2 – 3 rokoch bez rezu má väčšinou prijateľný vzhľad. Je to preto, že takmer nerastú výhonky, ale namiesto toho tvorí silné listy, ktoré všetky opadávajú. Okrem toho minuloročné výhonky najskôr zostávajú zelené, takže nepôsobia „odumretým“ dojmom.

Zimný jasmín môže tiež bez strihania pôsobiť elegantne a navyše rozjasňuje pochmúrne ročné obdobie malými, ale žiarivými kvetmi.

Dôležitú úlohu v zimnom obraze popínavých rastlín zohrávajú aj mreže, či už klasické drevené alebo moderné z drôteného lana, plastu a iných materiálov. Solídne navrhnuté a postavené opory pomáhajú lepšie znášať pohľad na bezlistú popínavú rastlinu!