Citlivá, ale pre svoje skvelé plody známa „ušľachtilá odroda“ (odrezaná z ovocného stromu alebo popínavého rastliny) sa naroubováva na divokú, robustnú a silne rastúcu „podnož“, vďaka čomu môže lepšie rásť a zostať zdravá. Výsledok je teda lepší, „ušľachtilejší“ ako predtým, a preto sa často hovorí o „ušľachtilení“.
Najmä pri rozmnožovaní: Ak sa plamienky štepia na predkultivované koreňové baly alebo „zlepšujú“, sú po 6 mesiacoch pripravené na predaj. Naopak, ako „koreňové“ odrezky potrebujú na to 12 – 14 mesiacov. Školka tak môže vďaka zlepšovaniu pracovať efektívnejšie, rastliny sú lacnejšie a všetci sú spokojní. Pre zákazníkov to má ďalšie výhody: Všetky naše popínavé trubače sú šľachtené a zaručene kvitnú už v prvom roku! Podobne je to s vistériami: Aj tie vďaka šľachteniu kvitnú zvyčajne už po cca 3 rokoch a nie až po 7 – 10 rokoch.
Áno, s takýmto podkladom sa dajú ešte vylepšiť už aj tak dobré vlastnosti „ušľachtilej odrody“. Farba kvetov je žiarivejšia, plody sú sladšie alebo aromatické a môžu dozrievať skôr, ako je obvyklé. Všetko toto sa dá ovplyvniť výberom podnože, dokonca aj prispôsobením sa náročným pôdam, ako je piesok alebo íl. „Šľachtená“ rastlina je potom rastlina vysokej kvality a „šľachtená“ je v skutočnosti pojem kvality!
Všetky tieto výhody fungujú dovtedy, kým podnož skutočne „slúži“ šľachtenému odrobu a nevyvíja vlastný život. To znamená, že podnož zostáva vlastne len koreňom a nevyvíja vlastné výhonky. Ak to však náhle urobí a „prebije sa“, vznikne veľký problém, pretože podnož skôr či neskôr vytlačí šľachtený odrob. Istý čas potom máte na jednom stromčeku dva druhy kvetov a/alebo plodov a divíte sa, až kým nakoniec zostanú len nudné a bezcenné výhonky podnože a nádhera úplne zakrpatie alebo je vytlačená!
Čím viac rokov je kultivovaná popínavá ruža, tým väčšia je pravdepodobnosť, že podklad „prebije“ a vytlačí samotnú ružu. Podľa mojich skúseností odhadujem, že po 10 rokoch je približne 20 % všetkých popínavých ruží vytlačených podkladom, po 20 rokoch približne 50 % a po 40 rokoch približne 80 %. Moje príkladom je „ružová záhrada“ v Drážďanoch na Carusufer. Tam sa ruže pestovali a udržiavali približne do roku 1990, potom však boli vo veľkej miere ponechané samy sebe. Namiesto mnohých vtedajších odrôd ruží tam teraz všade rastú divoké ružové kríky „Rosa canina“, ktoré sa preferovali ako „podporný kmeň“...
Kto sa však rozhodne pre konkrétnu popínavú ružu na fasáde, určite myslí na dlhšie obdobie ako len 10 rokov. Preto FassadenGrün ponúka tam, kde už neexistuje licencia od pestovateľa, ruže rozmnožené z koreňov, napr. „Rotfassade“. Aj po 100 rokoch to bude stále „Rotfassade“...
Aby sme mohli rýchlo reagovať na výkyvy trhu a produkovať nové zásoby, potrebujeme v našej škôlke krátke doby rastu, a preto sú takmer všetky naše červené okrasné viniče šľachtené. Rastliny tým síce nezískajú na „ušľachtilosti“ ani kvalite, ale možno budú o niečo lacnejšie. Bohužiaľ, aj tu sa občas stáva, že podnože „prebijú“, a potom majú naši zákazníci namiesto „mini viniča“ zrazu na stene silno rastúci „múrsky vinič“, pretože takto sa štepí mnoho našich divokých viničov. Nie je to pekné, ale čo robiť? Štepiť alebo neštepiť? To sú otázky, na ktoré hľadáme odpovede...
FassadenGrün zostavil špeciálnu kolekciu rastlín, ktoré sú obzvlášť odolné voči mrazu. Medzi nimi je aj ruža „William Baffin“ a vinič „Mitschurinski“. Ak sa tieto rastliny štepia, podnože majú o približne 10 stupňov Celzia nižšiu mrazuvzdornosť. V nepriaznivých prípadoch, najmä ak nie je sneh a veľmi nízke mrazivé teploty nepretržite pôsobia na vrchné vrstvy pôdy, môže to viesť k tomu, že nadzemné časti rastlín z „šľachtenej odrody“ síce prežijú, ale koreňový podklad v pôde bude poškodený. To zase v nasledujúcom roku ovplyvní vitalitu nadzemných častí rastliny až po jej odumretie.
Aby sa tomu zabránilo, je rozumné ponúkať takéto rastliny zámerne „nešľachtené“.