Montáž malých podporných telies

Začiatočníci a domáci majstri, prosím, dodržiavajte pokyny uvedené v letáku Vŕtanie. Izoláciu vyrežte valcovou pílou alebo podobným nástrojom, d = 60 mm, odstráňte nečistoty vysávačom. Na centrálne vnútorné vŕtanie použite vŕtačku s príklepom alebo vŕtačku s priemerom 16 mm. Podklad nosnej steny očistite od zvyškov izolačného materiálu, lepidla atď. a v prípade potreby vyrovnajte, aby distančný prvok držiaka na stenu mal hladký povrch odolný voči tlaku. Väčšie nerovnosti vyrovnajte kompozitnou maltou a v prípade potreby vložením a otočením oporného prvku, najlepšie počas lepenia držiakov.

Nástenný držiak sa opiera o modulárny distančný blok, ktorý sa najskôr na mieste zostaví z vlastného distančného telesa (tvrdé drevo) a určitého počtu príslušných distančných podložiek (plast). Na to je potrebné presné prispôsobenie. V závislosti od otvoru nie sú potrebné žiadne alebo až 8 alebo 12 distančných podložiek (fotografie). Ak sa používajú hrubé distančné podložky s hrúbkou 10 mm, mali by byť umiestnené priamo za hlavným distančným telesom a až potom by mali nasledovať prípadne ploché 1,5 mm podložky.
Pri nerovnomernom podklade za izoláciou (renovované staré budovy) je potrebné prispôsobiť každý držiak individuálne. Pri rovnomernom podklade sa prispôsobenie vykoná na jednom otvore a zistené zloženie dištančného bloku sa potom prenesie na všetky ostatné otvory.
V každom prípade sa dištančný blok zostaví tak, aby vyčnieval približne 2–3 mm nad vonkajším okrajom steny. Týmto spôsobom sa pri montáži najskôr stlačí 5 mm silné tesnenie steny bez deformácie WDVS. Závitová hriadeľ držiaka sa s nasadenými podložkami opakovane zasúva do otvoru, až kým sa nedosiahne správny počet distančných podložiek a distančný blok je optimálne zostavený.
Ak distančný blok presahuje menej ako 2 mm, môže pri utiahnutí nastavovacej matice dôjsť k konkávnemu deformovaniu veľkej krycej podložky z nehrdzavejúcej ocele.
Pri dodatočnom zatepľovaní starých budov sa môže stať, že izolácia kvôli nerovnostiam steny presahuje ďalej, ako bolo plánované, a dodaný oporný blok nie je dostatočne dlhý. Po dohode so spoločnosťou „FassadenGrün“ si v takomto prípade môžete zakúpiť dodatočné dištančné telesa alebo podložky.

Montáž závitovej tyče a distančného bloku sa zvyčajne vykonáva pomocou kompozitnej malty a prípadne aj pomocou sitových puzdier a je tu popísaná zodpovedajúcim spôsobom. Montáž je na fotografiách zobrazená prakticky, v tomto prípade na stene s izoláciou z minerálnej vlny. Fotografie pochádzajú z rôznych vŕtaných otvorov a majú za cieľ objasniť okrem iného aj špeciálne problémové prípady. Pri izolácii polystyrénom je postup rovnaký. Nástenný držiak je kompletne rozložený alebo bol dodaný v tomto stave.
Priemer vŕtania je priemer hriadeľa plus 4 mm, medzera 2 mm je výhodnejšia ako medzera 1 mm, pretože vrstva malty, ktorá má zlé tepelné vlastnosti, znižuje vznikajúci tepelný most. Aj pri použití sitových puzdier je potrebné vŕtať s priemerom 16 mm. Hĺbka ukotvenia je minimálne 8 cm, hĺbka vŕtania minimálne o 1 cm viac, zvyčajne cca 10 – 13 cm v závislosti od požadovanej vzdialenosti od steny. Vŕtané otvory je potrebné vyčistiť kefou a vyfúkať, najlepšie viackrát. Následne sa všetky závitové hriadele najskôr skúšobne zasunú do vŕtaných otvorov. Pri tom sa skontroluje, či sa dajú zasunúť dostatočne hlboko a či sa dajú vyrovnať zvisle a vodorovne. Ak tomu tak nie je, je potrebné vŕtať ďalej, hriadele skrátiť a/alebo prípadne trochu ohnúť. V prípade ohnutých závitových tyčí je najlepšie označiť hore bod tukovou ceruzkou (na fotografii žltou), čo neskôr uľahčí správne zasunutie a tým aj rýchly priebeh lepenia.
Pri lepení postupujte podľa návodu na použitie kompozitnej malty. Vŕtané otvory alebo sitové puzdrá sa naplnia dostatočným množstvom malty, aby vytiekajúca kompozitná malta mohla slúžiť zároveň ako vkladací materiál pre telo z tvrdého dreva. V prípade schodov, posunov atď. v oblasti vnútorného otvoru je potrebné naniesť dodatočnú kompozitnú maltu ako „lepiacu hmotu“, aby bolo teleso z tvrdého dreva dostatočne zapustené a neskôr priliehalo na celú plochu. Potom sa prilepia závitové hriadele spolu s opornými telieskami. Ak sa inštalujú viaceré oporné telesa (napr. 8 + 4 cm), najskôr sa vloží dlhšie teleso. Vložené oporné telesa sa silno pritlačia k nosnej vnútornej stene, čím sa uľahčí zaistenie závitových tyčí. V prípade potreby sa môžu použiť ďalšie pomôcky, ako napr. zápalky a podobne. Po zasunutí závitovej tyče do otvoru vyplneného kompozitnou maltou by mala tyč presahovať vonkajšiu stenu o zvolenú vzdialenosť (cca 5 – 8 cm v závislosti od hrúbky izolácie) a mala by byť vyrovnaná vodorovne a zvisle. Neskoršia korekcia hĺbky zasunutia po vytvrdnutí malty nie je možná, iba vyrovnanie sa môže v prípade potreby zmeniť ohýbaním alebo dávkovaným úderom. Zadná oporná konštrukcia je prakticky prilepená k vnútornej nosnej stene.
Keď sa podľa doby vytvrdzovania uvedenej na kartuši s maltou dosiahne plná nosnosť tyče, pokračuje sa v montáži.

Teraz sa nasadia distančné podložky, ako je popísané vyššie v časti „Nastavenie dĺžky vzdialenosti“. Potom sa nasadí krycia podložka z nehrdzavejúcej ocele, pričom laminovaný tesniaci krúžok smeruje k omietke. Nasleduje pružný krúžok a obe matice, a to plná matica ako pritlačná matica a druhá (plochá matica) ako poistná matica pre krížovú hlavu alebo očko. Na zaistenie krížovej hlavy sa cez jednu z drážok vloží plochý nástroj na pridržiavanie.
Nakoniec sa u všetkých držiakov dotiahne tlaková matica pomocou otvoreného kľúča strednou silou, až kým celý držiak pevne nesedí. V prípade potreby sa hlava zaistí proti opätovnému otočeniu druhým otvoreným kľúčom alebo podobným nástrojom, ak sa montáž vykonala pomocou odnímateľných závitových kolíkov. Až po tomto silnom utiahnutí získava prvok svoju nosnosť. Ďalšia montáž sa vykonáva tak, ako je popísané pre ťažké stavebné súpravy.