Rimania ho zaviedli v prvom tisícročí po Kristovi, ale stále sa vyskytovali problémy so zrením bobúľ. Víno však bolo potrebné, predovšetkým ako mešné víno pre kult, ale aj ako útecha pri ťažkostiach a utrpení a – destilované – ako dezinfekčný prostriedok a narkotikum pre medicínu. To, čo sa však nachádzalo v sudoch, často pripomínalo skôr kyslé octy ako lahodné víno. Vinice pochádzajúce z juhu totiž nemali dostatok tepla a mnísi sa snažili pestovať najmä skoré odrody.
Ak však boli viničné kríky zasadené pri ochrannom kláštornom múre, múre vinice alebo stene domu, dostali teplo, lepšie dozrievali a boli sladšie a stále sladšie! Je jasné, že z takýchto plodov (alebo z toho, čo zanechali deti a milovníci sladkého) sa dalo vylisovať víno s vysokým obsahom alkoholu. Zeleň na budovách sa tak pestovala z praktických dôvodov...
Vinič je preto vždy vhodný na ozelenenie stredovekých budov, pretože všade, kde sa takéto stavby nachádzajú, sa prakticky pestovalo aj vinohradníctvo. Uprednostňujú sa však moderné odrody viniča odolné voči hubovým chorobám.
Bol tento brečtan na stredovekom hrade vždy? Turisti sa nad tým nezamýšľajú, ale jednoducho ho považujú za „krásny“. Brečtan sa v každom prípade vždy hodí, ak je potrebné pokryť veľké plochy veľmi starého muriva zeleňou.
V tomto období sa vyskytovali aj zimolez a najmä ruže, avšak nie dnešné kultivované odrody, ale divoké ruže, ako napríklad Rosa canina, tisícročná ruža pri katedrále v Hildesheime. Zaujímavými možnosťami sú aj ovocné stromy a chmeľ. Iné rastliny môžu vyzerať veľmi vhodne, ale potom sa musia považovať za prídavok z neskoršieho obdobia ako stredovek. Do úvahy prichádzajú aj predbežné výsadby.