Steny starých domov boli suché, pokiaľ pri nich rástli vinič alebo ovocné stromy. Popínavé rastliny majú vysušujúci účinok na základové múry, čo sa v minulosti zámerne využívalo pri zazelenaní budov. Na 1 kg vytvorenej sušiny (t. j. približne 2 kg dreva alebo 10 kg ovocia) musí vinič absorbovať a odparovať 300 litrov vody. Pri zazelenení fasád, teda na teplých stenách, sa táto hodnota pravdepodobne zvýši na približne 500 litrov v dôsledku zvýšeného odparovania!
Pomocou rozsiahleho systému povrchových koreňov sa najskôr nasaje zrážková voda, takže väčšinou ani nemôže preniknúť hlboko do pôdy. Pomocou hlbokých koreňov sa potom vyhľadáva aj vlhkosť nachádzajúca sa hlbšie. Vinič má mimoriadne vysokú „sací silu“ resp. vysokú „silu koreňov“, ktorá sa merateľne pohybuje okolo 16 barov. Pre porovnanie: pšenica dosahuje len 10 barov. Vinič je tak schopný vytiahnuť a odsávať vodu aj z pôdy, ktorá je už z veľkej časti suchá. Ak je nejaké miesto vyschnuté, korene tam chradnú a rastú k novému zdroju vlhkosti....
Zeleň na fasádach ako spôsob vysušenia budovy – to môže byť tiež argument, ktorý presvedčí pamiatkovú starostlivosť o zeleň, ak má s jej schválením ťažkosti...
„Domy siedmich bratov“ s vínnymi pergolami v roku 1921 v Postelwizi / Bad Schandau / Sasko, © Deutsche Fotothek / Walter Hahn
Na väčšine príkladov je zaujímavé, že neexistuje žiadny „kmeňový kruh“ ani nič podobné na zavlažovanie, čo opäť zdôrazňuje, že príslušné rastliny čerpajú vodu výlučne z podzemia.
Fassadengrün je komerčný dodávateľ lanových systémov z nerezového drôteného lana v Nemecku, Európe a zámorí. Informácie o tom, ktoré rastliny sú vhodné, či sú potrebné opory, či majú byť drevené alebo kovové? Tu v FassadenGrün nájdete všetky informácie z jednej ruky.
© 2000–2026 Fassadengruen.de
