Zeleň na fasádach môže slúžiť vtákom a hmyzu ako dočasné útočisko, ale aj ako komplexný biotop. V prípade vtákov to platí o to viac, čím je zeleň trojrozmernejšia, teda čím viac pripomína stromy (Sabrina Schwendimann v „GebäudeGrün“ 2/2024). Stožiarmi porastenými brečtanom (Hedera helix) môžu nahradiť stromy.
Ako dôležité sú dnes takéto útočiská v našom silne zastavanom mestskom prostredí! Niektoré druhy vtákov, ako napríklad kosy, tu rady stavajú svoje hniezda, ale aj chrobáky a iné lezúce zvieratá sa tu rady trvalo usadzujú. Pavúky napríklad tento chránený priestor neradi opúšťajú, číhajú tu na iný hmyz. Ak je navyše vďaka rozumnej dispozícii oporných konštrukcií určitá vzdialenosť od okien atď., takmer sa tam nedostanú...
Významná je pravdepodobne aj „mostová“ funkcia jednotlivých zelených stien: prispievajú k prepojeniu zelených ostrovov v jednej časti mesta. Vďaka nim majú vtáky a hmyz väčší priestor na pohyb a navyše im poskytujú ochranu pred nepriateľmi. Nadine Reinert z Technickej univerzity v Berlíne dokázala, že na takýchto „zakomponovaných“ zelených fasádach je biodiverzita a hustota osídlenia hmyzom obzvlášť veľká (pozri GebäudeGrün 2/2024).
Záhradné steny sú tiež praktickou ochranou vtákov: usadené hmyzy slúžia ako potrava pre vtáky, ktoré sa radi zastavia a niečo si pochutnajú. Často si dokonca stavajú hniezda v mreži! Ale aj mnohé popínavé rastliny samotné sú zdrojom potravy pre zvieratá, napríklad bobule brečtanu sú obľúbené u vtákov, bobule hlohu sú potom zimnou potravou. Divoká muškátová réva a brečtan slúžia ako pastvina pre včely a kvitnúce zimolezy lákajú nočných motýľov svojou omamnou vôňou.
Aj myši a medvedíky čistotné vedia vyliezť na zeleň! Ale aj štebotajúce vrabce v brečtane už mnohých rušili...
Ak sú plody na mreži, osy a včely sú často otravné. V takom prípade je najlepšou voľbou divoká viničbez hrozna!