Zeleň na budovách ako ochrana klímy

Popínavé rastliny viažu CO2 a tvoria uhľohydráty, teda cukor alebo listové vlákna a drevnú hmotu. Tento aspekt je zaujímavý, ale nakoniec ide o malé množstvá, ktoré sa prejavujú jesenným lístím, nárastom hrúbky kmeňov a prípadne plodmi. V kilogramoch sa meria len suchá hmota, čo predstavuje 1–2 nádrže osobného auta na stenu domu a rok, ktoré boli „zachytené“ zo vzduchu, bohužiaľ nič viac...

Vedľajším chemickým efektom rozkladu CO2 a viazania uhlíka (C) je uvoľňovanie kyslíka (O2), ktorý sa cez prieduchy na spodnej strane listov šíri do okolitého vzduchu.

Keď slnečné svetlo dopadá na tmavozelené listy, čiastočne sa mení na teplo, podobne ako v kolektore na ohrev teplej vody. Chemické procesy viazania CO2 však vyžadujú konštantne nízke teploty, preto je potrebné teplo odvádzať. To sa deje prostredníctvom neustáleho odparovania vody z povrchu listov do okolitého vzduchu. Odparená voda zvyšuje vlhkosť vzduchu a voda nasávaná koreňmi zase prispieva k vysúšaniu budovy.

Listy zelene na budovách absorbujú aj prach, najmä toxický jemný prach. Po „zachytení“ sú tieto extrémne malé nanočastice takmer neškodné a pri najbližšom daždi sa zmyjú alebo sa spolu s jesenným opadaním listov kompostujú.

Zelené fasády v lete „požierajú“ nežiaduce teplo a zabezpečujú chladenie vzduchu a fasád. Ako je to možné? Na jednej strane je to opísané odparovanie vody, ktoré spotrebúva (tepelnú) energiu, na druhej strane sú to chemické procesy súvisiace s uhlíkom. Teplo vznikajúce pri spaľovaní uhlíka na oxid uhličitý sa v podstate opäť využíva, zachytáva a spotrebúva, keď sa uhlík opäť viaže na rastlinnú hmotu... Takto sa v každom prípade ochladzuje okolité ovzdušie a „klesá“ nadol, podobne ako v lese môže dôjsť dokonca k citeľnému ochladeniu. Ešte dôležitejšie však je, že sa tým spomaľuje vznik silne zahriateho vzduchu a znižuje sa rýchlosť vzduchu v oblasti zeme. Vzniká tak menej vírenia prachu a obmedzuje sa tvorba smogu. Téma „zeleň budov a redukcia prachu“ je v súčasnosti dokonca predmetom vedeckých štúdií!

Niektoré mestá vyžadujú pri prestavbe a rozširovaní v husto zastavaných oblastiach zeleň podľa kľúča na meter štvorcový, pričom cieľom je zachovanie alebo zlepšenie mikroklímy. Príliš často sa táto požiadavka vníma ako obťažujúca a potom sa plní len polovičato. K tomu jedna anekdota: Kolega z odvetvia zelene uviedol, že veľká a spočiatku len objednaná, teda ešte nevykonaná vertikálna zeleň bola deň po odovzdaní celej novej budovy mestským stavebným úradom náhle zrušená objednávateľom, pretože úradníci „zabudli“ skontrolovať dohodnutý systém zelene, , ale podpisom potvrdili úradné odovzdanie a ozelenenie bolo teraz – šťastie pre peňaženku stavebníka – „nepotrebné“...