Šľachtenie plamienkov v Sasku

Pán Sachs, v čase NDR ste vo svojej škôlke rozmnožovali ruže a broskyne a v roku 1993 ste prešli na popínavé rastliny. Kde sa vaše rastliny predávajú?

Pán Sachs: Sme prítomní v záhradníctvach a na trhoch s rastlinami, ale dodávame aj veľkoobchodníkom a záhradným centrách. Naša domovská stránka informuje o termínoch a online predaji.

Už roky pracujete aj na nových hybridoch plamienkov. Existujú však už tisíce – čo vás motivuje k tomu, aby ste šľachtili ďalšie?

Pán Sachs: Som členom „Medzinárodnej spoločnosti plamienkov“ a precestoval som polovicu sveta, rozhliadal som sa a všade som videl plamienky. To vás samozrejme zaujme a pomyslíte si: V tomto alebo tamtom smere by sa dalo ešte niečo vyšľachtiť! A potom to skúsite, pretože do hry vstupuje ambícia. Prerazili sme na Bundesgartenschau 2005 v Mníchove, kde sme za naše nové odrody získali jednu z vyhľadávaných medailí, a rovnako náhle prišiel aj dopyt. Mali sme dodať tisíce kusov a sotva sme stíhali uspokojovať dopyt!

Ako vlastne prebieha „šľachtenie plamienkov“? Dajú sa formulovať šľachtiteľské ciele, ktoré sledujete?

Pán Sachs: Východiskovým bodom je vždy už existujúca, určitá odroda, ktorú chcete šľachtiteľsky upraviť a ktorej odoberiete vlastný peľ, čím sa stane „materskou rastlinou“. Potom sa štetcom nanesie peľ z cudzej plamienky, ktorá sa má skrížiť („otcovská odroda“).

Pani Tolksdorfová: … alebo sa postupuje menej cielene a nechá sa to na prírodu, pričom sa materská rastlina bez peľu umiestni do susedstva iných plamienok a z niektorej z nich sa peľ dostane na ňu, či už vetrom alebo včelami….

Pán Sachs: … Áno, to sa stáva aj v reálnom živote, že otcovstvo nie je vždy jasné!

Pani Tolksdorfová: A potom materská rastlina vytvorí semená, ktoré sa zasiatu a mnohé z nich vyklíčia. Po 2 rokoch sa malé semenáčiky roztriedia, pretože vykazujú rôzne rastové správanie. Slabé sa vyradia a skončia na komposte, všetky silné rastú ďalej. Niektoré sa potom ukážu ako náchylné na choroby, aj tie sa vytriedia. O rok neskôr zostávajúce rastliny prvýkrát zakvitnú, potom príde tretie triedenie spojené s otázkou: Čo vyzerá zaujímavo a novátorsky? Je tam niečo, čo u hybridov plamienkov ešte nebolo? Konečne žltý plamienok, po ktorom túžia všetci pestovatelia? Takže len tie výnimočné rastliny sa ďalej pestujú, všetky ostatné sa kompostujú, aj tie, ktoré majú napríklad len 4 namiesto 6 alebo 8 okvetných lístkov a nemajú tak plný, okrúhly vzhľad...

Pán Sachs:Jednu rastlinu sme nechali len preto, lebo to chcela moja vnučka, a dokonca dostala meno. No a niekedy sa medzi nimi nájdu aj nepoužiteľné, potom všetko putuje na kompost a práca bola zbytočná... Nakoniec sa vybrané plamienky ešte roky pozorujú: Zostáva farba kvetov konštantná alebo sa mení? To by bolo kritérium na vylúčenie. Majú rastliny múčnatku? Pre nás je dôležité, aby sa nové odrody hodili na pestovanie v kvetináčoch, aby sa kvety tvorili vo výške tyče a nie niekde na nekonečne dlhých výhonkoch vysoko nad mrežou. A až po 10 rokoch, keď sa otestuje bohatstvo a dĺžka kvitnutia, by mal šľachtiteľ s novou odrodou vystúpiť na verejnosť a nechať ju zaregistrovať v Anglicku.

Znie to ako veľa práce a málo voľného času. Môžete to potvrdiť?

Pán Sachs: To je pravda, v záhradníctve nemáme vlastne nikdy veľa času. Preto sa chovateľská práca u nás vykonáva popri práci. Ale je to vždy vzrušujúce, keď vznikajú krásne nové odrody.

Tu v Sasku panuje drsné podnebie, čo na to hovoria plamienky?

Pani Tolksdorfová: Plamienky samozrejme lepšie rastú v miernom pobrežnom podnebí, teda na nemeckom pobreží Baltského mora alebo v Estónsku, ako tu. Ale pre šľachtenie má Sasko aj výhody: rastliny, ktoré prejdú miestnym výberom, poznajú zimu. Sú odolné a vytvrdené!

Kto okrem vás ešte šľachtí nové plamienky v Nemecku?

Pán Sachs: Tu sme s firmou Westphal takmer sami. V Anglicku, Estónsku a Holandsku sa deje oveľa viac.

Je známe, že ruže a vinič sa v záhradných centrách často predávajú pod vymyslenými názvami. Volajú sa potom „rajská ruža“, „žlté stolové hrozno“ alebo podobne, aby sa zakryl ich pôvod. Je to možné aj v prípade vašich plamienkov? Je možné, že zákazník kúpi plamienok Sachs a nezistí skutočný názov odrody?

Pán Sachs: Áno, je to možné, ak ich nekúpi u nás. O to viac sa tešíme, keď predajcovia uvádzajú názvy odrôd, ktoré sme vyšľachtili, spolu s názvom šľachtiteľa a pôvodom!

Vy rozmnožujete nielen vlastné odrody, ale aj mnoho známych plamienkov a popínavých rastlín. Ako je to s rastlinnou pôdou, keď je rašelina taká vzácna a jej ťažba ekologicky sporná?

Pán Sachs: To sa nás takmer netýka, pretože vyrábame vlastnú zeminu – z kompostu a s čo najmenším obsahom rašelinníka! Zemina sa tu na farme parí, teda zahrieva, aby sa zničili semená buriny, je to cyklus.

Ako si vaši zákazníci vyberajú plamienky?

Pani Tolksdorfová: To je úplne individuálne. Mnohí sa nechajú poradiť, niektorí uvidia určitý kvet a túto rastlinu chcú mať. Iní hľadajú tú najúžasnejšiu rastlinu: veľkú, viacfarebnú, plnú, trvalo kvitnúcu, úplne zdravú a vždyzelenú – čo je samozrejme ilúzia. Niektorí sa nechcú zaoberať skupinami strihania, preto im odporúčame naše ľahko udržiavateľné trvalkové plamienky.

Vzniká tu nový trend?

Pán Sachs: Áno, okrem hybridov plamienkov sa do popredia dostávajú aj odrody s malými kvetmi. To platí aj pre slnečné, teplé fasády, kde veľkokveté hybridy nemajú takmer žiadnu šancu. Trvalkové plamienky sú zase ideálne ako sprievodné rastliny pre popínavé ruže, ktoré dole holia!

Pán Sachs, pohľad do budúcnosti: máte 77 rokov – ako bude pokračovať prevádzka?

Pán Sachs: Trhové prostredie pre malé záhradníctva je náročné a nezlepšuje sa. Ale zostávame rodinným podnikom – prevzatie prebehlo a ja som teraz v „nepokojnom dôchodku“!

FassadenGrün vám praje všetko dobré a ďakuje za rozhovor!