Tento spôsob pestovania – známy aj ako „voľný“, „divoký“, „nepravidelný“ alebo „vetvičkový“ – je najbežnejší a pravdepodobne aj najstarší spôsob pestovania viniča na stenách. Je rozšírený najmä mimo vinohradníckych oblastí a je menej obľúbený ako prísne kordónové tvary, pretože často vedie k neprehľadnosti. Pre úplnosť ho tu však aj tak spomenieme.
Podľa situácie je možné vetvenie a variácie vetvenia ďalej rozširovať. Počet ramien a vetiev je však potrebné obmedziť tak, aby medzi nimi na vonkajšom okraji viniča bola vzdialenosť 0,5 až 1,0 metra.
Aby ste dosiahli dobré výsledky, mali by ste na hotovom rebríku použiť viacero spôsobov strihania, a to v spodnej časti skôr krátkestredne dlhé až dlhé v hornej časti. To sťažuje manipuláciu pre začiatočníkov. Bohužiaľ, treláže sa potom rýchlo stanú neprehľadnými, ak kvôli chýbajúcim znalostiam o strihaní nie sú kmeňová kostra a odnože jasne oddelené.

Malá viničná réva v tvare vejára s dlhým rezom (obloukový rez), plodové výhonky sú tu už približne vodorovne priviazané.

Konštrukcia rebríkovitej viničnej révy na drôtenej sieti podobnej systému 5030, štádium približne analogické s grafom 09 (pozri nižšie).

Grafika 12: Výhonky. Tento obrázok by mal byť plánovaný s predstihom a pri usporiadaní výhonkov na kmeňoch by sa mal zohľadniť, aby neboli usporiadané príliš husté. Inak sa výhonky budú rok čo rok navzájom brániť pri výhonkoch. Inak by sa malo všetko riešiť skôr jednoducho a menej prísne ako pri ostatných formách. Odnože budú neskôr krátke, ďalej hore a vonku potom aj stredne dlhé a dlhé.