1. rok pri vinohradníckych rastlinách

V prvom roku by mala viničná réva vyvinúť silný, dlhý a dobre zdrevnatý výhonok, ktorý bude slúžiť ako budúcikmeň (obrázok 01). Ten musí vyrásť priamo z miesta štepenia (zväčšenie) alebo tesne nad ním. Ak vyrastú ďalšie výhonky, odstráňte ich.

Ak ste zasadili rastlinu v kontajneri, ktorá už mala nad miestom štepenia zdrevnatý kmeň s viacerými púčikmi alebo zelenými výhonkami, použije sa najspodnejší z týchto výhonkov, ostatné sa odstránia a horná časť kmeňa sa odreže.

Malý hlavný výhonok sa pripevní k opornému kolíku, napr. elastickoušnúrou. Niekedy už nesie aj hrozno, ktoré je však lepšie odstrániť. Bočné výhonky, ktoré prípadne rastú z pazúch listov, zostávajú na mieste. Vytrhnutie priamo z pazuchy listu zeleného hlavného výhonku môže poškodiť dôležitý púčik, ktorý sa tam vyvíja (obrázok 02), alebo spôsobiť predčasné pučanie.

Je vhodné pokryť výsadbovú jamku vrstvou pokosenej trávy, lístia alebo slamy s výškou približne 5 – 8 cm a túto vrstvu mulču pravidelne obnovovať, aby sa zabránilo vysychaniu a aby sa zabránilo rastu „buriny“, ktorá spotrebúva živiny. Rast trávy, kvetov atď. by sa mal aspoň v prvom roku zabrániť.

Vo vinici musia viničné kríky po výsadbe vystačiť len s dažďovou vodou. Vinári hovoria, že vinič sa musí „vysoko hladovať“. Tým sa stimulujú korene, aby rástli hlboko do zeme v hľadaní vody – až do hĺbky 30 metrov. To podporuje tvorbu arómy, ale nie veľkosť plodov, a preto sa stolové hrozno spracúva inak, t. j. dodatočne zavlažuje. V prvom roku stačí zavlažovať každé 2 – 3 týždne, v suchých obdobiach častejšie. Osobitnú pozornosť si vyžadujú viničné rastliny, ktoré sa nachádzajú pod strechou alebo podobným krytom a dostávajú málo dažďa.

V bežných záhradných pôdach, od humózno-piesočnatých po hlinité, sa vinič po výsadbe už nehnojí. V opačnom prípade by vinič rástol príliš silno a stal by sa náchylným na hubové choroby.

Poháňka musí – v závislosti od odrody – „dozrieť“ do zlatohnedej, hnedočervenej alebo aj sivohnedej farby. Už koncom leta je vidieť, ako táto drevenatá časť postupuje odspodu nahor. Nakoniec by poháňka mala dosiahnuť aspoň hrúbku ceruzky, zvyčajne dosahuje dĺžku 2 – 4 metre (obrázok 03). Pri formách pestovania, ktoré nevyžadujú dlhý kmeň, sa výhonok môže už koncom augusta skrátiť na cca 1,5 m, aby sa podporilo dozrievanie dreva a spodných púčikov (letný rez – obrázok 04). Pri vysokompestovaní sa letný rez nevykonáva.

V lete rastie hlavný výhonok približne 2–3 cm za deň. Výhonok má ochabnutú, ohnutú špičku (obrázok 05). To znamená, že vinič sa má dobre a silno rastie. Ak je však špička výhonku stlačená a málo rozvinutá (obrázok 06), vinič stagnuje. V takom prípade je potrebné konať. Je pôda dostatočne vlhká, dostáva vinič dostatok svetla a tepla? Nachádzajú sa v susedstve iné rastliny, ktoré viniču spôsobujú „tlak koreňov“? To je väčšinou príčinou stagnujúceho rastu. V takom prípade je potrebné ostatné rastliny vykoreniť alebo vinič presadiť.

Nemá zmysel ďalej pestovať vinič so slabým hlavným výhonkom! Ak teda napriek optimálnym podmienkam do jesene vyrástol len krátky výhonok, ktorý nie je aspoň taký hrubý ako ceruzka, vinič sa oreže na 2 očká (obrázok 07). Potom musí prejsť prvým rokom znova a vytvoriť silný hlavný výhonok.