Hrubé vonkajšie omietky (špeciálne omietky)

Vonkajšie omietky môžu pozostávať z jednej alebo viacerých vrstiev, pričom celková hrúbka vrstiev je zvyčajne 1 – 2 cm. Takéto omietkové vrstvy sú takmer vždy bezproblémové a vhodné ako (spolu)nosný podklad pre držiaky stenových mreží. To platí aj pre novšie „ľahké“ omietky, vzduchopórové ľahké omietky a podobne.

Hrúbka omietkovej vrstvy je známa buď na základe skúseností, alebo zo stavebnej dokumentácie, alebo sa zistí pomocou skúšobného vŕtania. Na tento účel sa vŕta nielen na jednom, ale na 2 – 3 miestach, aby sa vylúčilo, že sa narazí na škáru a na základe toho sa usúdi, že omietková vrstva je extrémne hrubá.

Nemáme tu na mysli „hrubé omietky“ v zmysle murárskej teórie, ktoré majú zvyčajne hrúbku len 2 cm. Skôr ide o hrúbky omietok, ktoré sú výrazne väčšie ako 2 cm. Na historických budovách sa takéto hrúbky omietok vyskytujú vtedy, ak sa omietkou vyrovnávali nerovnosti muriva, výstupky a dutiny. Pri takýchto hrúbkach vrstiev sú fasádne zelené opory použiteľné len obmedzene. Je potrebné upustiť od masívnej, jednoduchej a strednej konštrukcie „Eco“, pretože v porovnaní s ohybovými zaťaženiami neposkytujú dostatočne hlboké a stabilné ukotvenie. Omietková vrstva potom nemusí byť schopná absorbovať tieto ohybové zaťaženia, čo môže viesť k vyrazeniu držiakov a kúskov omietky.

Od hrúbky omietky 3 cm už nie je vhodná ľahká konštrukcia, od 4 cm už nie je vhodná ani stredná konštrukcia „Premium“ a od hrúbky 5 cm je vylúčená aj konštrukcia „Classic“. Upozorňujeme, že ide len o všeobecné odporúčania, ktoré závisia od situácie na mieste (stupeň predpätia lana, druh výsadby atď.).

Ťažká konštrukcia je po kontrole na mieste takmer neobmedzene použiteľná. Rovnako aj séria „Classic“ je takmer neobmedzene použiteľná, ak sa držiaky nalepia do 16 mm otvoru bez červenej hmoždinky, ale s sieťovým puzdrom SD 16085 a kompozitnou maltou. Alternatívne je možné prilepiť aj červenú hmoždinku a namontovať do nej, potom je možné držiaky neskôr opäť odskrutkovať. Vhodné sú zväčša aj všetky kotvy pre drevené mreže, pretože tu nevznikajú také ohybové zaťaženia ako pri lanách.

Na zlepšenie izolácie steny sa niekedy používajú „tepelnoizolačné omietky“. Obsahujú polystyrénové guličky a majú nižšiu pevnosť v tlaku ako bežné omietky. Pre ne však platí vyššie uvedené. Aj silne profilované alebo ťahané štruktúrované omietky, napr. na pamiatkovo chránených budovách, majú zníženú pevnosť v tlaku. V tomto prípade je potrebné použiť strednú konštrukciu „Classic“ s nalepením, ako je opísané vyššie.