Nerezová oceľ – vlastnosti, výber a hrdza

Na fasádne zelené rastliny sa používajú druhy nehrdzavejúcej ocele, ktoré sú v Nemecku schválené na vonkajšie použitie v stavebníctve. To znamená, že tieto ocele sú za normálnych podmienok dostatočne odolné proti korózii a ani pri mraze nevykazujú krehkosť ani únavu materiálu. Spravidla ide o ocele materiálových skupín A2 (1.4301) a A4 (1.4401 a 1.4404), minimálne však A2 alebo – v prípade iného označenia ako DIN – rovnocenné materiály. Nerezové laná sa predávajú výlučne vo vysokej kvalite A4, rovnako ako príslušné svorky. Stredné súpravy „Premium“ a masívne súpravy ponúkajú vysoký štandard „V4A“.

Nerezové ocele A2 (V2A) a A4 (V4A) používané v spoločnosti FassadenGrün sú tvrdé a húževnaté, a preto sa ťažko napínajú, čo znamená, že napríklad pri frézovaní drážok pre krížové držiaky sa nástroje rýchlejšie opotrebúvajú a je potrebné ich vymieňať. Obrábanie je možné len na mimoriadne ťažkých strojoch odolných voči vibráciám. Z toho vyplývajú vyššie ceny.

Niektorí dodávatelia preto používajú na držiaky nerezovú oceľ, ktorú je možné spracovávať bez veľkého opotrebenia nástrojov (1.4305). V informačnom letáku spoločností Thyssen-Krupp a DEW o tomto materiáli – tam nazývanom „Nirocut“ – sa však na základe „skúseností s poškodenými prípadmi“ uvádza, že táto oceľ je síce schválená pre „dekoratívne časti“, ale nie pre prvky vystavené ťahu a tlaku vo vonkajšom prostredí. Pri teplotách pod 0 stupňov Celzia krehne a stáva sa náchylnou na zlomenie. To platí najmä pre vysoko namáhané hlavové priečky krížových držiakov. Táto nehrdzavejúca oceľ tiež nedosahuje koróznu odolnosť A2. Spoločnosť FassadenGrün preto napriek možným úsporám nenecháva vyrábať žiadne diely z tejto nehrdzavejúcej ocele.

Časti z nehrdzavejúcej ocele môžu byť magnetické aj nemagnetické! Kedysi sme mali reklamáciu na skrutky s okom, kde sa uvádzalo, že nie sú z nehrdzavejúcej ocele, pretože sú magnetické. Výskum ukázal, že nehrdzavejúca oceľ nie je magnetická, pretože bežné tepelné spracovanie v oceliarni (napr. „odpruženie“) spôsobuje, že magnetické vlastnosti v drôtoch, tyčiach alebo prútoch zmiznú. V dôsledku niektorých ďalších spracovaní, ktoré sú spojené so zmenami štruktúry nehrdzavejúcej ocele, ako napr. dotiahnutie, valcovanie závitov, ohýbanie atď., však dochádza k „studenému spevneniu“ a tým prípadne k opätovnému výskytu magnetických vlastností. Tieto nemajú vplyv na odolnosť proti korózii.

Prečo okrem „bežnej“ nehrdzavejúcej ocele A2 existujú aj drahšie druhy, ako napríklad A4? V zámočníckych dielňach sa hovorí: „A2 nehrdzavie – A4 nehrdzavie vôbec.“ Aj keď táto odpoveď znie presvedčivo – nerezová oceľ A4 v skutočnosti nie je potrebná! – je potrebné ju doplniť. V prípade opor pre popínavé rastliny sa ukázalo, že v približne 98 % všetkých prípadov v súkromnej sfére stačí materiálová kvalita A2. V nižšie uvedených problémových prípadoch však môže u A2 skutočne dôjsť k sfarbeniu a v extrémnych prípadoch dokonca k hrdzi, korózii atď., preto je často potrebné zvoliť stredné súpravy „Premium“ alebo „masívne súpravy“. Tak zostane funkčnosť a lesklý vzhľad zaistená aj v extrémnych podmienkach.

Soľný vzduch v pobrežných oblastiach vedie k usadzovaniu sa nečistôt na nerezovej oceli a v ďalšom priebehu môže dôjsť k sfarbeniu a hrdzaveniu. V týchto regiónoch je už väčšinou známe, že „aj nerezová oceľ hrdzavie“. V takom prípade je nutné použiť nerez A4 a navyše 2 až 3 krát ročne umývať oporné konštrukcie sladkou vodou (pitnou vodou). Výhodné je aj chýbajúce presah strechy a tým pravidelné zmáčanie dažďovou vodou (samočistenie).

Vzduch obsahujúci výfukové plyny v priemyselných oblastiach a na frekventovaných dopravných trasách („kyslé dažde“) môže tiež viesť k sfarbeniu a korózii. Platí to, čo je uvedené v bode 01.

Letná hrdza vzniká väčšinou odieraním bežnej ocele, pričom drobné častice vo vlhkom vzduchu okamžite hrdzavejú a usadzujú sa ako hrdza na nehrdzavejúcej oceli, kde pôsobia ako katalyzátor a spôsobujú zmenu farby, ako aj koróziu a poškodenie povrchu. Opotrebenie železa vzniká najmä na železničných tratiach, najmä na staniciach, zriaďovacích koľajach atď., kde sa brzdi a rozbieha, pričom sa „opotrebováva“ veľa železa, ale aj na frekventovaných cestách. Ale aj použitie dekoratívnej „ušľachtilej“ hrdze v architektúre a pri dizajne fasád, na mrežiach v záhrade atď. môže spôsobiť letovú hrdzu. Problémové sú aj kovové práce, pri ktorých sa odterté železo rozptyľuje do vzduchu, t. j. pilovanie, brúsenie, ohýbanie atď. Aj pri rezaní drôteného lana z nehrdzavejúcej ocele môžu lietajúce žeravé častice stratiť svoju odolnosť proti hrdzi a pôsobiť ako zárodky hrdze! Platí to, čo je uvedené v bode 01.

Aj kvapky môžu obsahovať soľ železa. Ak sa dostanú na nerezovú oceľ, môžu spôsobiť koróziu, a to ako na hladkých povrchoch, tak aj v kapilárach závitov. Problémové sú čistiace a hnojivá obsahujúce kyseliny a železo, prípadne aj posypové soli. Obzvlášť kritická je voda, ktorá už obsahuje rozpustenú koróziu. Jeden jediný skrutka, namontovaná niekde hore a hrdzavejúca, môže mať v tomto prípade ničivé účinky, ak uvoľňuje hrdzu do dažďovej alebo rosennej vody a tá sa cez odkvapovú lištu rozlieva na pod ňou ležiaci systém. Aj v tomto prípade platí to, čo bolo uvedené v bode 01.

Komponenty z nehrdzavejúcej ocele (napr. krížové hlavy od FassadenGrün) sa nesmú používať spolu s menej kvalitnými materiálmi (napr. pozinkované laná a pozinkované závitové tyče), pretože by mohlo dôjsť ku kontaktnej korózii. Dôležité je tiež, aby sa pri montáži používali iba kvalitné kľúče a kliešte s potlačou „Chrom-Vanadium“, aby nedošlo k „opotrebovaniu“ nekvalitného železa, čo môže neskôr viesť k sfarbeniu a stopám hrdze. Aj viazacie materiály so železným drôtom pôsobia korozívne a je nutné sa im vyhnúť. 

Ak sa vyskytnú problémy s hrdzou, najskôr sa predpokladá, že vznikli jednorazovým pôsobením (čohokoľvek). Miesta s hrdzou sa potom ošetria bežným čistiacim prostriedkom na nerezovú oceľ, čím sa znečistenia a častice povrchovej hrdze rozpustia a odplavia.

V prípade pokročilej korózie sa odporúča odstrániť postihnuté oblasti, kefovanie mosadznou alebo nerezovou drôtenou kefou nestačí. Medzi dvoma čisteniami sa postihnuté miesta postupne obrúsia 2 – 3 druhmi brúsneho papiera, počnúc zrnitosťou 120 alebo 240 a končiac zrnitosťou 600 alebo 1200. Aby sa dosiahli (závitové) brázdy, brúsny papier sa prehne. V prípade potreby nás kontaktujte, zašleme vám potrebné pomôcky.

Ak to neprinesie trvalý úspech, držiaky je potrebné nahradiť držiakmi z A 4, t. j. WM 08133 alebo WM 12153. Samozrejme je vždy rozumné zistiť príčinu hrdze a ak je to možné, odstrániť ju.

Na laná a mreže z nehrdzavejúcej ocele by sa mali používať aj držiaky z nehrdzavejúcej ocele. Ak sa použijú menej kvalitné držiaky z pozinkovanej ocele, môže dôjsť ku korózii a hrdzi v miestach kontaktu. V niektorých prípadoch je však možné aj opačné riešenie: Pomocou držiakov mreží z nehrdzavejúcej ocele od spoločnosti FassadenGrün je možné upevniť napríklad pozinkované mreže, pretože hmotnosť (a „potenciál“) nekvalitného kovu je v tomto prípade výrazne väčšia ako hmotnosť a potenciál kvalitného kovu a pozinkované mreže nie sú vystavené elektrolytickej korózii. Je tiež možné viesť laná z nehrdzavejúcej ocele cez masívny pozinkovaný nosník (vysoký „potenciál“!). Ďalším príkladom je známa nerezová skrutka vo veľkom pozinkovanom železnom nosníku: ani tu nedochádza k hrdzaveniu. Naopak, v prípade malej pozinkovanej skrutky vo veľkej nerezovej časti (pozri foto) dochádza k silnému hrdzaveniu, ktoré sa okamžite prenáša na nerezovú oceľ!