„Lanové systémy“ znie zložito, znamená to však len to, že laná sa nemontujú náhodne, ale podľa plánu. Začína to pri priemeroch, teda pri otázke: Aká hrúbka lana je kedy vhodná? Ďalej ide o ukotvenia a vzdialenosti od stien a nakoniec o usporiadanie lán: vodorovne alebo zvisle? Krížom? Vzdialenosti medzi sebou, resp. „rozstupy ok“? Pre toto všetko sa zdá byť pojem „lanové systémy“ vhodný.

„Lanové systémy“ sú síce pekné, ale odkedy sa takéto laná používajú na fasádach? To presne nikto nevie. Zelené steny s drevenými mrežami existujú už viac ako 300 rokov, napríklad pre ovocné stromy pestované na mrežiach v kuchynských záhradách zámku Versailles vo Francúzsku. Pravdepodobne od roku 1850 sa začali používať „oporné drôty“, ako svedčí stará fotografia „oranžérie“ v Gotha. Používali sa holé železné drôty, ktoré rýchlo hrdzaveli. Preto sa občas siahalo aj po medenom drôte (pozri fotografiu). Až do roku 1970 sa v každom prípade nehovorilo o lanách, ale vždy len o „drôtoch“. Väčšinou to boli pozinkované oceľové drôty.

„Drôtené“ laná existujú už od roku 1834, kedy boli vynájdené v pohorí Harz pre baníctvo ako náhrada za konopné laná. Na zazelenenie fasád sa však radšej používali drôty. Boli tenšie a lacnejšie. Podľa niektorých literárnych údajov v ekologických knihách z 80. rokov 20. storočia sa dá predpokladať, že od tej doby sa na zazelenenie začali používať (pozinkované) oceľové laná. Skutočný triumf drôtových lán na fasádach však začal až v roku 1990, keď sa stali dostupnými lacné laná z nehrdzavejúcej ocele.

Pretože nerezová oceľ nekoroduje. Všetko zostane tak, ako je, a to aj po 20, 50 alebo 100 rokoch... Spoločnosť FassadenGrün sa špecializuje na oporné konštrukcie pripevnené k stene, v ponuke však nájdete aj opláštenia pre voľne stojace konštrukcie!